Svedectvá o tom dni…
Barbora Kyjácová
AKO DIEŤA
30. apríla 2000, som bola na Slovensku, v mojej rodnej obci Omšenie. Mala som v tom dávnom čase iba 6 rokov. Neviem to na 100% ale myslím, že som bola vtedy na sv. omši v Kostole Narodenia Panny Márie. V ten moment, kedy bola sestra Faustína kanonizovaná som vôbec nevedela, že existuje táto poľská rehoľná sestra. Vedela som len jedno, že rok 2000 je pre celú katolícku cirkev významným rokom. Pamätám si na plagát, ktorý bol umiestnený pod hlavným obetným stolom v Našom chráme. Kanonizácia sv. sestry Faustíny zmenila môj život v tom zmysle, že sa bytostne dotýka môjho vzťahu k Pánu Ježišovi. Prvý krát som sa o poľskej svätej dozvedela v roku 2016 – v Svätom roku milosrdenstva, ako je známe bol vyhlásený pápežom Františkom. Sv. sestre Faustíne vďačím za veľa pretože, mi každý deň pomáha dôverovať Bohu, prijímať jeho sv. vôľu, vážiť si dar povolania a to najdôležitejšie – žiť ako Božie dieťa, lepšie povedané Milovaná Božia dcéra a nie ako otrok hriechu.
Martin Hrabovský
Pred 20 rokmi som sa zúčastnil spolu s manželkou svätorečenia sestry Faustíny v Krakove – Lagievnikach. Bolo to na pozvanie našej vtedajšej farnosti Košice-Ťahanovce. Do Krakova sme cestovali autobusom v noci pred svätorečením. Prečo sme sa rozhodli prijať pozvanie? Moja manželka mi povedala, že pri svätorečení bude prítomný pápež Ján Pavol II. Keďže sme ho mali veľmi radi, rozhodli sme sa ísť. Navyše, v Krakove sme ešte neboli. Aké bolo naše sklamanie po príchode do Krakova, keď sme zistili, že Ján Pavol II. je vo Vatikáne. Nakoniec sme ho predsa videli, na veľkoplošnej obrazovke, ako kanonizuje sv. Faustínu, ktorú som ja dovtedy nepoznal i napriek tomu, že som niečo o úcte k Božiemu milosrdenstvu v tom čase vedel. Zvlášť o modlitbe korunky k Božiemu milosrdenstvu, ktorú sme sa doma modlili. A tak sme napriek prvotnému sklamaniu prežili veľmi pekný deň, ktorý nakoniec zmenil môj život zásadným spôsobom. Prejavilo sa to až o osem rokov neskôr, keď som sa do Krakova vrátil, ale už autom a s hlbokou túžbou v srdci po stretnutí s Milosrdným Pánom a jeho sekretárkou sv. Faustínou. Bola to jej zásluha, ako som sa o tom mohol dočítať v Denníčku (1048), kde Ježišovi na oltári v deň svojej kanonizácie pri svojom videní odpovedá na otázku, po čom ešte túži:
Pozrela som sa na veľké zástupy, ktoré vzdávali úctu Božiemu milosrdenstvu, a povedala som Pánovi: „Ježišu, požehnaj všetkých, ktorí sa zhromaždili, aby vzdali úctu Tebe i Tvojmu nekonečnému milosrdenstvu. Ježiš urobil rukou znak kríža.“ Toto požehnanie sa odrazilo na dušiach zábleskom svetla. A tak s týmto zábleskom svetla Božieho milosrdenstva žijeme už 20 rokov a snažíme sa prežívať aj to náročnejšie v našich životoch s hlbokou dôverou a radosťou z prítomnosti Milosrdného Krista.
Hanka Tvrdovska
Nada
z Libanonu
1. Mojou túžbou bolo byť v Ríme, ale v tom čase som sa zúčastnila zahraničnej misie ako sprievodkyňa púte. V modlitbách som však bola spojená s vami a slávila sviatok Božieho milosrdenstva.
2. Bola som veľmi šťastná, že sa splní Ježišova túžba. Milosrdenstvo bude šírené a známe na celom svete. Božie deti budú veriť a dôverovať, že Boh je milosrdný.
3. Obdržala som veľa milotí na príhovor sv. Faustíny v mojej misii šírenia milosrdenstva. Viac som začala čítala jej Denníček a stala sa pre mňa vzorom v apoštoláte a duchovnom živote. Nasledujem ju.
Mechtilda
z Nemecka
Kanonizáciu som pozrela v televízii. Bol to pre mňa veľký zážitok, pretože na túto udalosť sme čakali roky. V našej domácej kaplnke máme relikviu sv. Faustíny. Sv. Faustína ešte hlbšie vošla do môjho srdca a modlitieb.
Bolo to veľké potvrdenie pre náš apoštolát v tejto oblasti a pre Nemecko. Bola tiež ustanovená nedeľa Božieho milosrdenstva, veľmi dôležitá pre nás. Ďalší veľký krok v našom apoštoláte.
V našom apoštoláte máme teraz viac práce, čo je dobré. Vďaka slovám Jána Pavla II máme v srdciach pokoj a horlivejšie šírime posolstvo Božieho milosrdenstva v Nemecku.
Boh vám žehnaj.