27 feb, 2024

Pobožnosť Božieho milosrdenstva na Kostarike – Leonor Gambassi Muñoz

Nemohla by som začať rozprávať príbeh mojej služby bez toho, aby som nespomenula, ako sa začala šíriť táto pobožnosť na Kostarike. Pán chcel, aby sa začala už v roku 1977, keď bola pobožnosť ešte stále zakázaná. Zjavne musel uplynúť ešte jeden rok, skôr ako bol zákaz zrušený Vatikánom.

Počas toho času sa moja mama, Claudia de Gambassi, zúčastňovala na každodennej sv. omši v Katedrále v San Jose, hlavnom meste nášho štátu. Potom navštevovala Najsvätejšiu sviatosť v kaplnke svätej Margarity Oblátov Božej lásky, v susedstve Amón, neďaleko katedrály.

V istú nedeľu, keď odchádzala z kaplnky, na parapete našla zošitú 10-stranovú brožúru s názvom Novéna k Božiemu milosrdenstvu.

Po chvíli váhania, nakoľko nebola veľmi naklonená k novénam, rozhodla sa ju vziať domov, aby sa ju mohla pomodliť. Keď bol čas na večerný ruženec, rozhodla sa pomodliť tú novénu, pretože išlo o milosrdného Ježiša a chcela vyprosiť zázrak, aby jedna z mojich sestier otehotnela.

Šiesty deň novény, deň, v ktorom sa prosí za malé deti, sa mama zabudla pomodliť. Keď si to náhle uvedomila a začala sa modliť, presne v tom okamihu sa stalo niečo neočakávané: začula vnútorný hlas, ktorý povedal: „Musíš rožšíriť túto pobožnosť na Kostarike.“

Spočiatku odmietla túto myšlienku, pretože si myslela, že je to výplod jej fantázie; ale hlas  neustával a začala byť nervózna. Vtedy vstala a začala chodiťokolo domu až do 4:00 nadránom, keď konečne zaspala.

Nasledujúce ráno išla polievať rastliny v záhrade. Znova počula hlas, ktorý opakoval tú istú prosbu. Zrazu si spomenula na všetko čo sa udialo v noci. Chcela by som objasniť, že moja mama bola veľmi duchovný človek, ale trochu skeptická voči zjaveniam a zázrakom. Napriek tomu sa pozrela na oblohu a zvolala: „Pane, čo odo mňa chceš? Čo mám robiť?”

Vtedy sa moja mama rozhodla skontaktovať s niekoľkými tlačiarenskými spoločnosťami. To vtedy bol jediný spôsob, ako rozšíriť Novénu. Získanie týchto výtlačkov by však trvalo viac ako 15 dní a ona ich chcela distribuovať počas pôstnej duchovnej obnovy, na ktorej sa zúčastňovala. Nakoniec požiadala svojho známeho, ktorý pracoval v kancelárii a požiadala ho, aby vytlačil 300 novén. Takto ich začala distribuovať na pôstnych duchovných cvičeniach a potom na konci každej omše, ktorej sa zúčastnila.

O tom, že moja mama šíri novénu sa dozvedela rehoľná sestra Dolores Larios, ktorá pôsobila v Kostarike od roku 2006 a pochádzala z Nikaragui. Keď sa stretli, táto sestra povedala mojej mame, že našla tú novénu a tiež pociťovala veľké naliehanie ju šíriť, ale keďže na to nemala ekonomické prostriedky, po niekoľkých dňoch modlitby a pôstu sa rozhodla nechať ju na parapete kaplnky večnej adorácie a prosila Pána, aby poslal tú pravú osobu na šírenie tejto úcty. Moja mama, úplne ohromená týmto príbehom, vrúcne pokľakla pred Najs. Sviatosťou a sľúbila, že bude šíriť túto úctu. Robila to až do svojej smrti.

Keďže táto úcta nebola na začiatku známa, moja mama sa konzultovala s kňazmi, ktorí jej povedali, že táto pobožnosť bola zakázaná Vatikánom. Ale Pán začal konať zázraky vďaka modlitbe Korunky a Novény. Netreba dodávať, že moja sestra otehotnela v tom istom mesiaci ako moja mama začala novénu a o niekoľko mesiacov neskôr sa narodila Mária. V novembri 2020 bude mať 43.

O rok neskôr, v roku 1978, arcibiskup zo San José, Mons. Carlos Humberto Rodríguez Quirós, ktorý už poznal moju mamu ako predsedníčku charitatívneho združenia (Spoločnosť sv. Vincenta de Paul), zavolal ju do svojej kancelárie, aby sa jej spýtal na túto pobožnosť. Najprv zaváhala, pretože nevedela čím začať. V dôsledku toho požiadal arcybiskup o jej písomné svedectvo, ktoré okamžite napísala. O niekoľko dní neskôr ju zavolal do svojej kancelárie a vysvetlil, že vedel o tejto úcte z Európe a že zákaz bol zrušený.

„Pán ťa vybral na túto misiu,“ vysvetlil a dodal, že by bolo potrebné, aby založila združenie, ktoré by šírilo tento apoštolát.

Takto som sa zapojila aj ja a začali sme hľadať informácie o živote a poslaní sv. Faustíny, ktorá bola v tom čase ešte služobnicou Božou. Bola to náročná práca, pretože internet neexistoval. Ale Pán našiel spôsob, ako ho nahradiť, posielal ľudí, ktorí prinášali brožúry z Mexika alebo Spojených štátov o sestre Faustíne, hodine Božieho milosrdenstva, atď. Čo bolo najdôležitejšie, dostali sme obraz Milosrdného Ježiša, ktorý sme predtým nikdy nevideli.

S materiálmi, ktoré sme dostávali, sme tlačili brožúry so všetkými formami úcty. Až v roku 1993 sme získali Denníček sestry Faustíny v španielčine, veľmi cennú knihu, ktorú stále dovážame od otcov Marianov z Stockbridge, Massachusetts.

V priebehu niekoľkých rokov sa pobožnosť Božieho milosrdenstva rozšírila po celej krajine. S pomocou mnohých kňazov, ktorí s nami spolupracujú, sme začali sláviť sviatok Božieho milosrdenstva ešte predtým, ako bol ustavený pre celú Cirkev v roku 2000.

Leonor07-1-2048x1400

S veľkou radosťou si pamätám veľké oslavy, ktoré sa konali v Národnom gymnáziu v roku 1993 počas blahorečenia sv. Faustíny a v Metropolitnej katedrále počas jej kanonizácie v roku 2000. Na oboch slávnostiach sa zúčastnilo množstvo ľudí z rôznych častí krajiny. Počas blahorečenia náš súčasný duchovný správca, otec Eric Fallas nám priniesol relikvie sv. Faustíny.

V októbri 2005 počas II. Medzinárodného kongresu apoštolov Božieho milosrdenstva v Krakove, som mala tú česť dostať oheň milosrdenstva pre Kostariku a celú Latinskú Ameriku.

S radosťou môžem povedať, že dedičstvo mojej mamy je veľmi veľké. Dôkladne splnila to, čo Pán žiadal od nej. Jedným z najvýznamnejších udalostí bolo slávnostné slávenie sv. omše vždy 22. v každom mesiaci, deň, v ktorom Pán Ježiš požiadal svätú Faustínu, aby namaľovala jeho obraz. A keďže Boh je vždy verný, vzal moju mamu 21. februára, v predvečer toho sviatku. Moja mama mala 95 rokov.

Leonor Gambassi Muñoz