Svätosť nedosiahneme sami, preto nám Pán Boh posiela na životnú cestu ľudí, ktorí sú pre nás darom, lebo nás podporujú v tomto úsilí. A my sme darom pre nich, na ich životnej ceste. Nebolo to inak ani v živote sestry Faustíny a duchovného otca Michala Sopočka. Na zemi ich spájalo spoločné poslanie, a potrebovali jeden druhého, aby ho dokázali splniť.

V Denníčku čítame: Prosím Ježiša, aby niekomu inému udelil tieto milosti, lebo ja ich neviem využiť a len ich márnim. Ježišu, buď ku mne milosrdný, nezveruj mi také veľké veci, vidíš, že som slabé, neschopné zrnko prachu.

Ježišova dobrota je však nekonečná. Prisľúbil mi viditeľnú pomoc na zemi a v krátkom čase som ju dostala vo Vilniuse. Poznala som, že Boh mi posiela túto pomoc v osobe kňaza Sopočka. Prv než som pricestovala do Vilniusu, poznala som ho vo vnútornom videní. Videla som ho raz v našej kaplnke medzi oltárom a spovednicou. Vtom som začula v duši hlas: – Toto je tá viditeľná pomoc pre teba na zemi. On ti pomôže splniť moju vôľu na zemi (Den. 53).

Dnes sa môžeme tešiť z plodov ich spoločnej cesty, navyše môžeme oslavovať Pána za ich životy v ten istý deň – keď si pripomíname rehoľné meniny sestry Faustíny
a toho roku aj 50. výročie odchodu vdp. Michala do domu nebeského Otca.