1. augusta si pripomíname 100. výročie vstupu Heleny Kowalskej do Kongregácie sestier Matky Božieho Milosrdenstva.
Vieme, že hoci od detstva prežívala s Bohom mimoriadny blízky vzťah, jej životná cesta nebola jednoduchá.
Helena bola jednoduché dievča z Głogowca, ktoré nasledovalo Ježišovu výzvu a odišlo do Varšavy – veľkomesta, kde nikdy nebolo a nikoho nepoznalo. Nevedela, do ktorého kláštora má vstúpiť, a na dôvažok – Varšava je obrovská. Dôverovala však Bohu!
Do svojho Denníčka si zapísala:
Vtom som začula slová: – Ihneď odcestuj do Varšavy, tam vstúpiš do kláštora. Vstala som od modlitby, odišla domov a zariadila potrebné veci. Nakoľko som mohla, zverila som sa sestre s tým, čo sa odohralo v mojej duši. Prosila som ju, aby sa za mňa rozlúčila s rodičmi, a len tak, v jedných šatách, bez ničoho, pricestovala som do Varšavy (Den. 10).
V tom čase som hľadala kláštor, ale všade, kde som zaklopala na bránu, ma odmietli. Bolesť mi zovrela srdce a Pánu Ježišovi som povedala: „Pomôž mi, nenechávaj ma sa‐
motnú.” Až som konečne zaklopala na našu bránu (Den. 13).
Pred vstupom do kongregácie musela sestra Faustína rok pracovať, aby si zarobila na skromnú výbavu, až prišiel deň, po ktorom túžila:
Konečne nadišiel okamih, keď sa pre mňa otvorila kláštorná brána – bolo to večer prvého augusta, v predvečer sviatku Panny Márie Anjelskej. Cítila som sa nesmierne šťastná, mala som pocit, že som vstúpila do rajského života. Z môjho srdca vyvierala ďakovná modlitba (Den. 17)
Súčasný Jubilejný rok prežívame v Cirkvi pod heslom „Pútnici nádeje“. Oslava 100. výročia vstupu Heleny Kowalskej do Kongregácie sestier Matky Božieho Milosrdenstva veľmi dobre zapadá do tohto motta.
Sestra Faustína na svojej životnej púti vkladala všetku svoju nádej do Boha. Mnohé udalosti v jej živote to potvrdzovali, a jednou z nich bola nepochybne cesta do Varšavy a vstup do kláštora.
Kiež by táto cesta svätej Faustíny priniesla hojné ovocie aj v našom živote. Aj my sme pozvaní byť ako ona „pútnikmi nádeje“ a vkladať všetku svoju dôveru do Boha vo všetkých okolnostiach našej pozemskej púte.
V tomto výnimočnom čase zvelebujme Boha za dar sr. Faustíny pre Kongregáciu sestier Matky Božieho Milosrdenstva a pre celú Cirkev. Čerpajme z tohto bohatstva a prinášajme nádej dnešnému svetu tak, ako to robila ona.
