1 Kor 10, 13

„Skúška, ktorá na vás dolieha, je iba ľudská. A Boh je verný. On vás nedovolí skúšať nad vaše sily, ale so skúškou dá aj schopnosť, aby ste mohli vydržať.“

 

… Tieto slová ma držali nad vodou, pri živote, dokonca môžem povedať pri zdravom rozume a dávali mi nádej, že s Božou pomocou všetko zvládnem, že Pán ma neopustí, že mi dá silu, keď sa mi zrútil svet a ako 30-ročnú ženu po operácii chrbtice (pred operáciou som nedokázala samostatne fungovať a chodiť) s dvomi malými deťmi – 8-ročným synom a 6,5-ročnou dcérou ma opúšťal môj manžel, s ktorým som plánovala zostarnúť. Podvádzal ma a ja som ho prosila, aby zostal s nami, aby neopustil deti. Nikomu som nič nevravela – dusila som to v sebe sama, aby som mu nezobrala možnosť v pokoji fungovať v celej rodine – aby ho nikto neodsudzoval a on sa mohol vrátiť. Nestalo sa… Bola som bezradná, bezmocná a akoby „sama“, až kým som si neuvedomila tú veľkú oporu, posilu a lásku, ktorá ma držala nad vodou – môjho Boha, ktorý „nedovolí skúšať nad vaše sily, ale so skúškou dá aj schopnosť, aby ste mohli vydržať“.

 

Vtedy som objavila aj bezodné Božie milosrdenstvo a prosila som o odpustenie pre seba aj môjho muža, aby sme neboli zatratení a nezišli úplne z cesty k Bohu. S Božou pomocou som zvládla vychovávať v pokoji bez zatrpknutia obe deti, máme dobrý vzťah s manželom a celou jeho rodinou. Pre obraz, ja som bola vybavovať pohreb so svokrou a švagrinou, keď zomreli dvaja manželovi bratia. Keď ťažko ochorela svokra, tak ma jej dcéra prosila, aby som ju ja upokojila, prehovorila – mňa že bude počúvať. Naozaj celý život som mala dobrú svokru, ale nikdy som jej tak nevravela, vždy to bola mamka. Ona mi nahradila aj moju maminku, keď mi zomrela.

 

Môj kríž ma priviedol k milosrdnému Ježišovi, stala som sa členkou združenia Faustínum. Tam som objavila aj Denníček, v ktorom sestra Faustína píše: Den. 386: „…Boh však nedopúšťa (utrpenie) nad naše sily. Často som žila nádejou napriek beznádeji a rozvinula som ju až do úplnej dôvery v Boha. Nech sa stane so mnou tak, ako rozhodol od vekov.“ Tieto slová Faustínky sú motiváciou pre mňa, ako žiť.

 

Za krátky čas sa aj moji rodičia pripojili k spoločenstvu a spoločne sme sa obracali na Božie milosrdenstvo v ťažkých časoch. Maminka krátko nato zomrela, ale s ockom, ktorý je tiež členom združenia Faustínum, sa denne posilňujeme korunkou, často aj s mojou sestrou a ostatnou rodinou. S ockom chodíme pravidelne načerpať na stretnutia nášho združenia.

 

Pán Boh sa postaral a vždy sa stará, nikdy som nebola sama, hoci som nemala doma manžela, vždy mi pán poslal v niekom oporu v ťažkých situáciách, v mojej rodine pozemskej aj duchovnej, dal mi krásny vzťah so sestrami a boli sme si aj sme vždy oporou a obraciame sa v ťažkostiach na milosrdného Boha. Vždy mi dal silu zotrvať v mojom rozhodnutí byť verná sľubu, ktorý som dala pred Bohom môjmu manželovi.

 

Vďaka ti, Bože, za všetko, aj za kríže, ktoré ma nasmerovali k tebe.

 

…dalo by sa veľa písať, ale dúfam, že som vystihla, ako mi slová 1 Kor 10, 13 a Den. 386 pomohli v pokoji zvládnuť ťažké situácie…