25 augusta 1905, teda presne pred 120 rokmi, sa v rodine Kowalských narodila ich tretia dcéra – Helena, dnes známa ako svätá Faustína. O dva dni neskôr bola Helenka pokrstená.

Jej rodičia sa určite zamýšľali nad tým, aké povolanie si vyberie, keď vyrastie. Možno mali s ňou aj svoje vlastné plány, no určite netušili, že ich novonarodená dcéra sa stane veľkou sväticou známou po celom svete.

Boh si ju však zamiloval a vyvolil ešte predtým, než sa narodila. Túto pravdu krásne vyjadrujú slová z knihy proroka Jeremiáša:

Skôr, než som ťa utvoril v matkinom živote, poznal som ťa, skôr, než si vyšiel z lona, zasvätil som ťa, za proroka pre pohanov som ťa ustanovil. (Jer 1, 5)

Každého z nás Boh poznal ešte pred naším narodením. Každý z nás je Bohom chcený, milovaný a vyvolený. O každom z nás Boh premýšľal ešte predtým, než stvoril svet.

Život je veľký dar!

Sestra Faustína prežívala svoju každodennosť v tomto duchu, a preto, napriek rôznym ťažkostiam a utrpeniu, ktoré ju postretli, oslavovala Boha a všímala si jeho lásku. V Denníčku napísala:

† Vďaka ti, Bože, za všetky milosti,

ktorými ma neustále zahrňuješ,

ktoré mi svietia ako letné blesky,

a ktorými mi istú cestu ukazuješ.

Vďaka ti, Bože, že si ma stvoril,

že si ma povolal k bytiu z ničoty

a svoje božské znamenie do mňa vložil.

Urobil si to jedine z milosti (Den. 1286).

Pri príležitosti 120. výročia narodenia sestry Faustíny ďakujme Bohu za jej život a obnovme v sebe vďačnosť za náš život a povolanie.

Prosme milosrdného Boha o milosť, aby nám nič nezatienilo jeho lásku. Aby sme, tak ako sestra Faustína, zvelebovali Boha bez ohľadu na okolnosti, ktoré nás stretávajú.