Zelený štvrtok je dňom, keď obzvlášť uvažujeme nad tajomstvom kňazstva a Eucharistie. Túto udalosť nám opisuje sv. sestra Faustína:

„Ježiš dovolil vstúpiť do večeradla a bola som prítomná pri tom, čo sa tam dialo. Najhlbšie som prežila chvíľu, v ktorej Ježiš pred premenením pozdvihol oči k nebu a tajomne sa rozprával so svojím Otcom. Túto chvíľu náležite spoznáme až vo večnosti. Jeho oči boli ako dva plamene, tvár rozžiarená, biela ako sneh, celá postava majestátna, jeho duša roztúžená. Vo chvíli premenenia si odpočinula nasýtená láska – obeta bola v celej plnosti dokonaná. Teraz bude nasledovať už len vonkajšia ceremónia smrti, vonkajšie zničenie – podstata je vo večeradle“ (Den. 684).

Aká viera je potrebná, aby sme videli Ježiša a jeho majestát v kúsku chleba. Ó, môj Ježišu, rozmnož moju vieru, aby som toto tajomstvo chápal stále hlbšie.