Dnes slávime veľký deň svätej sestry Faustíny.

V tento deň v roku 1926 dostala Helena Kowalská habit a rehoľné meno sr. Faustína. V Denníčku o tom napísala: „Vo chvíli obliečky28 mi dal Boh poznať, ako veľmi budem trpieť. Jasne som videla, k čomu sa zaväzujem. Toto utrpenie trvalo jednu minútu“ (Den. 22).

Presne o dva roky neskôr, v roku 1928, zložila svoje prvé rehoľné sľuby: „Prvé sľuby. Vrúcna túžba obetovať sa Bohu v činorodej láske, ktorú by však nespozorovali ani najbližšie sestry“ (Den. 27).

O päť rokov neskôr, v ten istý deň, v predvečer zloženia doživotných sľubov, vo svojom Denníčku zaznamenala: „Večer. Ježišu, zajtra ráno mám skladať doživotné sľuby. Prosila som celé nebo i zem a všetko, čo existuje, som pozývala vzdávať vďaku Bohu za tú veľkú a nepochopiteľnú milosť. Vtom som počula slová: – Dcéra moja, tvoje srdce je pre mňa nebom“ (Den. 238).

Presne o 67 rokov neskôr, 30. apríla 2000, pápež Ján Pavol II. kanonizoval sestru Faustínu a ustanovil sviatok Božieho milosrdenstva pre celú Cirkev.

O tomto sviatku čítame v Denníčku (pozri Den. 1044-1048):
„Odrazu som uzrela, ako zo svätej hostie vyšli dva lúče, také, aké sú namaľované na obraze, a dopadli na celý svet. Bol to len okamih, ale akoby to trvalo celý deň. Naša kaplnka bola celý deň preľudnená a celý ten deň bol preplnený radosťou“ (Den. 1046).

Pripojme sa dnes k radosti sv. sestry Faustíny! Ďakujme milosrdnému Bohu za túto veľkú sväticu a za ustanovenie sviatku Božieho milosrdenstva pre celú Cirkev.