Túžim sa celá premeniť na tvoje milosrdenstvo a byť živým obrazom teba, ó, Pane. Nech táto najväčšia Božia vlastnosť, jeho nepochopiteľné milosrdenstvo, prejde cez moje srdce a dušu na mojich blížnych.
Pomôž mi, ó, Pane, aby moje oči boli milosrdné, aby som nikdy neupodozrievala a nesúdila podľa vonkajšieho zdania, ale všímala si to, čo je v dušiach mojich blížnych pekné, a prichádzala im na pomoc.
Pomôž mi, aby môj sluch bol milosrdný, aby som bola vnímavá na potreby svojich blížnych, aby moje uši neboli ľahostajné voči bolestiam a stonaniu blížnych. Pomôž mi, Pane, aby môj jazyk bol milosrdný, aby
som nikdy nehovorila zle o blížnych, ale pre každého mala slovo útechy a odpustenia.
Pomôž mi, Pane, aby moje ruky boli milosrdné a plné dobrých skutkov, aby som vedela svojim blížnym
robiť len dobre a sama si vyberala ťažšie, namáhavejšie práce.
Pomôž mi, aby moje nohy boli milosrdné, aby som sa vždy ponáhľala pomáhať blížnym, premáhajúc vlastnú únavu a ustatosť. Mojím pravým odpočinkom je služba blížnym.
Pomôž mi, Pane, aby moje srdce bolo milosrdné, aby som vedela spolucítiť s utrpením blížnych. Nikomu neodmietnem svoje srdce. Budem úprimná aj voči tým, o ktorých viem, že budú zneužívať moju dobrotu, a sama sa ukryjem v najmilosrdnejšom Ježišovom Srdci. O vlastných utrpeniach budem mlčať.
Nech si tvoje milosrdenstvo odpočinie vo mne, ó, Pane môj. (Denníček, 163).