Písal sa rok 1931 a pred necelými piatimi dňami sa začalo pôstne obdobie. Nastal večer a teda čas oddýchnuť si. Sestra Faustína bola už vo svojej izbe v kláštore v Plocku. Vo svojom Denníčku si zaznamenala: 

„Večer, keď som bola v cele, uzrela som Pána Ježiša v bielom rúchu. Jednu ruku mal pozdvihnutú na žehnanie a druhou sa dotýkal odevu na prsiach. Z poodhaleného rúcha na prsiach vychádzali dva veľké lúče, jeden červený a druhý svetlý. Mlčky som hľadela na Pána, moja duša bola preniknutá bázňou, ale aj veľkou radosťou. Po chvíli mi Ježiš povedal:

– Namaľuj obraz podľa toho, ako ma teraz vidíš, s nápisom: Ježišu, dôverujem ti. Túžim, aby tento obraz bol uctievaný najprv vo vašej kaplnke a potom aj na celom svete.

– Sľubujem, že duša, ktorá bude tento obraz uctievať, nezahynie. Sľubujem jej tiež víťazstvo nad nepriateľmi už tu na zemi, ale najmä v hodine smrti. Ja sám ju budem chrániť ako svoju slávu.“ (Den. 47-48)

Práve v tento večer pred 93 rokmi sa začala jej misia ohlasovať svetu pravdu o milosrdnej Božej láske, v ktorej spolu s vami pokračujeme.

Svätá Faustína, veľká apoštolka Božieho milosrdenstva, oroduj za nás!