Veľký piatok je deň, keď sa zvlášť zamýšľame nad Ježišovým umučením a smrťou. Je to deň, keď o 15.00 hod. Ježiš, náš Boh, zomiera na kríži za nás. Vďaka jeho smrti sa naše malé utrpenia a protivenstvá môžeme pozerať v novom svetle. Sv. sestra Faustína zaznamenala:

„Vtom som uzrela Pána Ježiša pribitého na kríž. Keď Ježiš na ňom chvíľu visel, uzrela som celý zástup duší ukrižovaných tak ako Ježiš. Videla som aj tretí zástup duší a druhý zástup duší. Druhý zástup nebol pribitý na kríž, ale duše držali kríž pevne v rukách. Tretí zástup duší nebol ani ukrižovaný, ani nedržal kríž pevne v rukách. Duše vliekli kríž za sebou a boli nespokojné. Vtom Ježiš riekol: – Vidíš, tie duše, ktoré sú mi podobné v utrpeniach a v opovrhnutí, budú sa mi podobať aj v sláve. A tie, ktoré sa mi menej podobajú v utrpení i v opovrhnutí – budú sa mi menej podobať aj v sláve“ (Den. 446).

Akú nádej by mala byť obsahovať naša dôvera, že každé utrpenie nás privádza bližšie k Bohu. Ó, môj Ježišu, rozmnož moju nádej, aby som mohol niesť svoj každodenný kríž so stále väčšou láskou k tebe.