Biela sobota je deň, keď vojaci strážili Ježišov hrob a bdeli. Pre nás je to čas očakávania osobného stretnutia so zmŕtvychvstalým Pánom vo svätom prijímaní a raz vo večnosti. Sv. sestra Faustína písala:

„– Dcéra moja, bdej, lebo prídem nečakane. „Ježišu, nechceš mi povedať hodinu, ktorú tak túžobne očakávam?” – Dcéra moja, pre tvoje dobro sa to dozvieš, ale nie teraz, bdej“ (Den. 854).

Liturgia Veľkej soboty hovorí o veľkej Božej láske k človeku. V Denníčku čítame: „Dcéra moja, a ja som z lásky k tebe zostúpil z neba, pre teba som žil, pre teba som zomrel a pre teba som stvoril nebesia“ (Den. 853).

Akú lásku si vyžaduje narodiť sa, žiť a zomrieť pre niekoho. Ó, môj Ježišu, rozmnož vo mne lásku, aby som žil pre teba a tešil sa na stretnutie s tebou vo svätom prijímaní i vo večnosti.